|
Záložné právo
Hlavnou funkciou záložného práva je zabezpečiť
splnenie dlhu. Zabezpečenie dlhu spočíva v tom, že ak dlžník nevráti dlh
riadne a včas, veriteľ môže svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť z
predmetu záložného práva („zálohu“) napr. jeho predajom.
Veriteľ sa teda nemusí obraciať na súd a žalovať dlžníka o splnenie dlhu, ale
môže priamo predať záloh a zo získaných peňazí vyrovnať dlžníkov dlh. Zároveň
sa tak vyhne riziku, že dlh nebude vyrovnaný pre dlžníkovú nemajetnosť.
Veriteľ má v prípade záložného práva špeciálne pomenovanie „záložný veriteľ“
a rovnako dlžník sa nazýva „záložným dlžníkom“. Pri záložnom práve
rozlišujeme aj ďalšieho účastníka tohto právneho vzťahu: záložcu. Záložca je
majiteľ zálohu, často je to záložný dlžník, avšak nemusí to tak byť vždy.
Pri záložnom práve preto vždy existujú aspoň dva právne vzťahy:
1. dlh (pohľadávka) ktorý sa zabezpečuje,
2. záložné právo, ktorým sa splatenie dlhu
zabezpečuje.
Z toho vyplýva, že existencia záložného práva je podmienená existenciou
zabezpečenej pohľadávky (dlhu). Ak zanikne dlh (napr. splnením dlhu), zanikne
aj záložné právo. Ak sa zmení veriteľ zabezpečenej pohľadávky, prechádza na
nového veriteľa aj záložné právo.
Viac
čítajte TU
30.7.2013
Pravna.szm.sk
|
