|
|
|
|||||||
|
|
|
|
|
|
|
|
||
|
„Rýchle“ pôžičky a práva spotrebiteľa Na
úvod je potrebné povedať, že spotrebiteľské právo slúži na ochranu
spotrebiteľa. To sa však neodráža v jednoduchosti právnych predpisov.
Právne prostriedky slúžiace ochrane spotrebiteľa sú rozptýlené do viacerých právnych
predpisov, čo značne sťažuje spotrebiteľovi orientáciu v platnom práve.
V niektorých prípadoch (zákon č. 129/2010 Z. z.) je jazyk týchto
predpisov zložitý a ťažko zrozumiteľný. Pôsobí to tak, akoby neboli
napísané pre spotrebiteľa, ale pre obchodné spoločnosti poskytujúce úvery.
V skratke možno konštatovať, že spotrebiteľské právo nie je najlepšou
vizitkou úrovne našej legislatívy. Zoznam
najdôležitejších právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa: - občiansky zákonník – 40/1964 Zb. - zákon o ochrane
spotrebiteľa – 250/2007 Z. z. - zákon o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov – 129/2010 Z. z. - zákon o ochrane
spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu – 161/2011
Z. z. - zákon o ochrane
spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji – 108/2000 Z. z. - zákon o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku – 266/2005 Z. z. V tomto článku sa zameriame na
ochranu spotrebiteľa pred úžerou a neprijateľnými podmienkami pri
pôžičkách a úveroch. V prípade
pôžičiek a úverov je potrebné aplikovať predovšetkým občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“), zákon č. 129/2010 Z. z. a zákon č. 250/2007 Z. z..
V nasledujúcom texte opíšeme základné práva spotrebiteľa vyplývajúce
z týchto právnych predpisov. Spotrebiteľ, dodávateľ Spotrebiteľom
je každá fyzická osoba, ktorá pri
poskytovaní služby alebo tovaru nekoná v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Príklad:
Živnostník Milan Taraba - murár ide do
obchodu kúpiť voňavku svojej manželke na narodeniny. Hoci p. Milan je
podnikateľom, pri kúpe voňavky sa považuje za spotrebiteľa, pretože kúpa
voňavky nijako nesúvisí s jeho živnosťou. Spotrebiteľom by však nebol,
ak by šiel do obchodu kúpiť napríklad 20 kíl piesku, ktorý ako murár použije
pri výkone svojej živnosti. Rovnako to bude aj pri pôžičke. Bude potrebné
rozlišovať, či si p. Milan požičiava v súvislosti s výkonom
živnosti, alebo na súkromné účely (napr. na dovolenku). Ochrana
spotrebiteľa sa vzťahuje na spotrebiteľské zmluvy (kúpna, úverová...). Spotrebiteľskou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzavieraní zmluvy koná v rámci podnikateľskej
činnosti. V našom príklade je dodávateľom obchodník, ktorý predal p.
Milanovi voňavku. Ak by p. Milan kupoval voňavku od priateľa, ktorý si
nechtiac kúpil dámsku voňavku, nešlo by o spotrebiteľskú zmluvu, pretože
priateľ p. Milana nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Najprv sa spláca istina, až potom
úroky Podľa
§ Výška úrokov
je obmedzená Odplatou
za požičanie peňazí sú úroky. Podľa § 53 ods. 6 občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) odplata za úver (pôžičku) nesmie podstatne prevyšovať odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Za podstatné prevýšenie
treba považovať prevýšenie o viac ako 20 %. „Odplata obvykle požadovaná“
sa posudzuje podľa situácie na trhu v čase uzavretia zmluvy. Výška úrokov
z omeškania a iných sankcii za omeškanie Ak
je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku
spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis (§ 53 b
ods. „Ak je predmetom spotrebiteľskej
zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za
omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu
prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa osobitného predpisu (pozri § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.) pred vznikom omeškania o viac ako 10
percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z
omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná
percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.“ Výpočet
maximálnej výšky sankcií je teda pomerne komplikovaný a je to názorný
príklad toho, ako písať komplikované zákony pre obyčajných ľudí... Vyššie úroky z omeškania nemožno dohodnúť,
nakoľko spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv ustanovených
v občianskom zákonníku. Ak by sa dohodli vyššie úroky z omeškania, bolo
by toto dojednanie neplatné. Neprijateľné podmienky Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Dôležitým
znakom neprijateľnej podmienky tiež je, že nebola dojednaná individuálne, t.
j. bola napísaná na vopred pripravenom formulári a spotrebiteľ nemohol
ovplyvniť obsah zmluvnej podmienky. V praxi je minimum pôžičiek
a úverov poskytovaných individuálne, väčšinou majú nebankové spoločnosti
a banky vopred pripravené tlačivá zmlúv, ktoré si často klient ani
neprečíta (!). Slabšie postavenie spotrebiteľa v týchto zmluvných
vzťahoch vyvažuje zákon tým, že ustanovuje neplatnosť neprijateľných
podmienok v takýchto zmluvách (vopred pripravených). Neprijateľná
podmienka teda musí spĺňať všetky tri znaky: a) spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, b) nebola dojednaná
individuálne, c) nejedná sa o podmienku,
ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Neprijateľné
zmluvné podmienky sú neplatné (§ 53 ods. V ustanovení
§ 53 ods. 4 OZ sú príkladmo vymenované niektoré
neprijateľné podmienky. Veľkosť písma v zmluve Ak
je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené
menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení
jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná
(§53c OZ). Ak je teda požičiavaná suma alebo výška úrokov uvedená menším
písmom ako iné zmluvné podmienky, zmluva je neplatná. Výklad v prospech spotrebiteľa V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Ak v konaní pred súdom alebo počas kontroly
obchodnej inšpekcie vznikne pochybnosť o právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo zmluvy, použije sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. V
pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa
neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená
alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. Právo odstúpiť od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere do 14 dní Spotrebiteľským
úverom je podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. „dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.“ Uvedený
zákon v § 1 ods. 3 vymenúva zmluvy, ktoré sa nepovažujú za spotrebiteľský
úver (napríklad aj hypotekárny úver). Na tieto výnimky sa použijú len
niektoré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. uvedené v § 24 ods. 1. Podľa
§ 13 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. možno od spotrebiteľského úveru odstúpiť
do 14 dní bez uvedenia dôvodu. V zmysle § 9 ods. 2 písm. w) musí byť
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené akým spôsobom sa má
odstúpenie vykonať. Spotrebiteľ má teda 14 dní, aby zvážil zmluvné podmienky
a mal možnosť zrušiť zmluvu. Iné práva spotrebiteľa podľa zákona č.
129/2010 Z. z.
Právne prostriedky ochrany alebo: Kde
sa sťažovať? Nekalé
praktiky a používanie neprijateľných podmienok môže na podnet
sťažovateľa prešetriť Slovenská obchodná inšpekcia, v prípade
bánk Národná banka Slovenska. Zneužívaním
zlej životnej situácie spotrebiteľa sa môžu konkrétne osoby dopustiť trestného
činu úžery podľa § 235 Trestného zákona. Je pritom irelevantné, či konajú
v mene banky, nebankovky, alebo ide len o finančného
sprostredkovateľa. Trestné oznámenie možno podať na prokuratúre, alebo na
polícii. Definícia
úžery podľa Trestného zákona: „Kto zneužívajúc niečiu tieseň,
neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo
inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného
plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle
uplatniť ju, na seba prevedie, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok až
päť rokov“ Spotrebiteľ
sa môže obrátiť aj na súd, pričom podanie návrhu
v spotrebiteľskej veci je oslobodené od súdneho poplatku v zmysle § 4
ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch. Spotrebiteľ sa na súd môže
obrátiť napríklad s návrhom (žalobou)
na vyslovenie neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak bude úspešný,
má dokonca nárok na primerané finančné zadosťučinenie od protistrany (§ 3
ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa). Prešetrovaním
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách (nielen
pôžičkových) sa zaoberá aj Komisia na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách, ktorej stanoviská však nemajú záväzný
charakter.
Pomoci
spotrebiteľom sa tiež venujú niektoré organizácie a webové stránky. Ďalšie
podrobnosti o ochrane spotrebiteľa pri požičiavaní peňazí sa dozviete
v príslušných zákonných ustanoveniach. Všetky podrobnosti a výnimky
nemohli byť z dôvodu prehľadnosti zahrnuté v tomto článku. 21.12.2011 Pravna.szm.sk súvisiace články: |
||||||||
|
|
||||||||