|
|
|
|||||||
|
|
|
|
|
|
|
|
||
|
Nečinnosť štátneho orgánu „Každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.“ – Čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Štátne
orgány sú povinné postupovať podľa zákona (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Ak im
zákon niečo ukladá, sú povinné to vykonávať. Štátny orgán sa nemôže
rozhodovať, či bude v konkrétnej veci činný alebo nie. Povinnosti uložené právnymi predpismi
musia byť rešpektované tak súkromnými osobami ako aj štátnymi orgánmi.
S oprávneniami je to však
inak. Kým súkromné osoby môžu robiť všetko, čo im zákon nezakazuje, štátne
orgány môžu robiť len to, čo im zákon dovoľuje. To je jeden z hlavných
rozdielov medzi sférou verejného a súkromného práva. V praxi
dochádza k tomu, že úradník konajúci v mene štátneho orgánu nie je
ochotný alebo schopný konať tak ako mu ukladá zákon, t. j. neplní si svoju
zákonnú povinnosť. Štátny orgán buď nedodrží lehotu na vydanie rozhodnutia
(najmä podľa § 49 správneho poriadku), alebo odmietne konať úplne. Príklad: Pani Anna stratila stavebné povolenie,
ktoré bolo vydané na stavbu jej domu. Zo správneho poriadku (§ 23 ods. 1)
vyplýva právo účastníka konania
nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy
a odpisy. Podľa ustanovenia § 23 ods. 4 správneho poriadku „správny orgán
poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so
zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.“ Pani Anna chce využiť práve tieto svoje
práva a vyhotoviť si kópiu stavebného povolenia. Obráti sa preto na
stavebný úrad a listom ho požiada o zaslanie kópie stavebného
povolenia k jej domu. O mesiac jej príde list, v ktorom jej
zamestnankyňa stavebného úradu (mesta) oznamuje, že uvedené rozhodnutie bolo
zaslané aj jej sestre – pani Vilme, nech si kópiu rozhodnutia urobí
z jej originálu. V tomto prípade koná stavebný
úrad nezákonne, pretože si neplní svoju povinnosť uloženú v správnom
poriadku (zaslať kópiu zo spisu) a namiesto toho odkazuje pani Máriu na
jej sestru. AKO
SA BRÁNIŤ PROTI NEČINNOSTI ÚRADOV? Slovenský
právny poriadok upravuje niekoľko prostriedkov na ochranu pred nečinnosťou
štátnych orgánov. Najprv
je potrebné upozorniť na to, že pokiaľ je konanie pred štátnym orgánom spoplatnené
správnym poplatkom, má štátny orgán povinnosť vrátiť správny poplatok, ak nerozhodol v zákonnej lehote (§
10 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch). Na
súd sa môže občan so žalobou obrátiť až po vyčerpaní prostriedkov, ktoré
umožňuje osobitný predpis. Takýmto prostriedkom je sťažnosť (podľa zákona o sťažnostiach), do úvahy však
prichádza aj podnet na postup podľa §
50 správneho poriadku a podnet na vydanie upozornenia prokurátora.
Keďže nikde nie sú vymedzené „prostriedky, ktoré umožňuje osobitný predpis“
ide o veľmi neurčité ustanovenie, ktoré často sťažuje účinnú obranu
proti nečinnosti. Žalobu proti nečinnosti orgánu
verejnej správy (podľa § 250t
Občianskeho súdneho poriadku). V prípade, že sa vec dostane až pred súd
a štátny orgán nekoná ani na pokyn súdu, môže mu súd na návrh uložiť pokutu do 3280 eur, a to aj
opakovane. V našom
príklade sa pani Mária obrátila na stavebný úrad znovu, a to so
sťažnosťou na postup zamestnankyne stavebného úradu. Stavebný úrad jej
sťažnosti nevyhovel s odôvodnením, že povinnosť podľa § 23 ods. 4
správneho poriadku sa vzťahuje len na „živé“ spisy, teda spisy ku konaniam,
v ktorých ešte nebolo vydané rozhodnutie. V jej prípade však už
bolo rozhodnuté (bolo vydané stavebné povolenie), a preto, podľa názoru
stavebného úradu, nemá pani Mária právo na vyhotovenie kópie stavebného
povolenia. Odpoveď stavebného úradu na sťažnosť sa pani Márii nepozdávala,
pretože nevidela žiadny „rozumný“ dôvod, pre ktorý by nemohla dostať kópiu
svojho stavebného povolenia. Obrátila sa preto na advokáta, ktorý v jej
mene podal žalobu proti nečinnosti (pri žalobe proti nečinnosti žalobca musí
byť zastúpený advokátom, pokiaľ
nemá právnické vzdelanie). Mesiac po podaní žaloby prišla pani Márii zásielka
zo stavebného úradu, ktorej obsahom bola kópia stavebného povolenia. Pani
Mária vzala žalobu späť, ale navrhla súdu, aby uložil stavebnému úradu
zaplatiť trovy súdneho konania (výdavky na advokáta a pod.). Prostriedkami
na ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy sú: -
podnet na upozornenie prokurátora podľa zákona o prokuratúre (po vyčerpaní
inštitútu sťažnosti), - podnet verejnému ochrancovi práv, - ústavná sťažnosť, - šťažnosť na Európskom súde pre ľudské práva -
podnet na postup podľa § 50 správneho poriadku -
sťažnosť -
žaloba -
povinnosť vrátiť správny poplatok NEČINNOSŤ
SÚDU Vyššie
uvedené prostriedky ochrany pred nečinnosťou sa týkali orgánov verejnej
správy. Jedným z prostriedkov ochrany bola súdna žaloba. Čo ale robiť
v prípade, ak sú nečinné orgány súdnej moci - súdy? Problematika
nečinnosti súdov je viac známa ako „prieťahy v súdnom konaní“. Opäť sú
k dispozícii dva základné právne prostriedky: 1. sťažnosť (tentokrát podľa zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch) a 2.
ústavná sťažnosť na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Podmienkou
ústavnej sťažnosti je využitie sťažnosti podľa zákona o súdoch.
V konaní pred ústavným súdom musí byť sťažovateľ zastúpený advokátom. Či
sa vôbec jedná o prieťahy je nutné posudzovať individuálne. Je potrebné
vziať do úvahy zložitosť prípadu, správanie účastníkov a pod.. Problematika
prieťahov v súdnom konaní bola veľakrát riešená aj na Európskom súde pre
ľudské práva, kde bola niektorým sťažovateľom priznaná aj finančná náhrada
nemajetkovej újmy, ktorú musel zaplatiť štát. AKO
ROZHODUJÚ SÚDY? Uznesenie Najvyššieho súdu o zamietnutí návrhu Uznesenie Krajského súdu Prešov o vyhovení návrhu Uznesenie Krajského súdu Košice o zamietnutí návrhu Ak Vám článok pomohol, môžete nás
podporiť - stať sa našim fanúšikom na facebooku. 20.03.2011, upravené 12.05.2014 Pravna.szm.sk súvisiace články: |
||||||||
|
|
||||||||